Voľby prebehli v pokoji. O ôsmej hodine ráno postavili na námestí drevenú urnu, strážilo ju šesť vojakov. Volilo sa slobodne, ako to mohol potvrdiť sám Aureliano, ktorý skoro celý deň so svokrom dával pozor, aby každý volil iba raz. O štvrtej popoludní údery na bubon oznámili, že voľby sa skončili a don Apolinar Moscote zapečatil urnu štítkom a podpísal sa naň. V ten istý večer, kým s Aurelianom hral domino, rozkázal seržantovi strhnúť štítok a spočítať hlasy. Bolo tam takmer toľko červených lístkov ako modrých, ale seržant nechal červených len desať a rozdiel doplnil modrými. Potom urnu znova zapečatil novým štítkom a nasledujúceho dňa ju v skorých ranných hodinách odniesol do hlavného mesta provincie. ,,Liberáli p6jdu do vojny, poznamenal Aureliano. Don Apolinar Moscote neodtrhol zrak od kociek domina a povedal: ,,Ak mieniš tú výmenu lístkov, tak nepôjdu. Nechal som tam zopár červených, aby sa neponosovali. Aureliano pochopil nevýhody opozície.
Príde chlap na úrad a úradníčka sa ho pýta:
- Ako sa voláte?
- Jajajaján Nnnonononovvávávák.
- Aha, vy ste koktavý...
- Ale čoby, koktavý bol môj otec a matrikár bol idiot.
